Toto je úúúžasná debata!

Najväčší fór na tom je ten, že pravdu majú obidva tábory! Vysvetlím:
Hudebniny je totiž pojem zažitý ešte z čias komunizmu, kedy ste v týchto obchodoch mohli kúpiť z 50% len noty, pár LPčiek vážnej hudby (aj to len v niektorých) a zbytok ponuky tvorili triangle, zobcové flauty, sem-tam nejaký činel Amati a tamburína. Raz za rok (prípadne na objednávku) sa tam vyskytli aj iné nástroje, väčšinou z krajín RVHP (pre mladšie ročníky: rada vzájomnej hospodárskej pomoci, akási hospodárska "odozva" na EU pozostávajúca z komun. krajín, kt. nikdy nefungovala

). Tie "pravé" kapitalistické nástroje sa dali kúpiť raz za Uhorský rok v Tuzexe, prípadne si ich človek mohol nechať prepašovať muzikantami z vonku - veľké dobrodružstvo..
To, o čom hovorí Ben, je už "štandardné" poňatie. Vonku bol a je "Music shop" spájaný hlavne s hud. nástrojmi a notami ako podružným príslušenstvom.. Samostatné obchody s notami sú dnes v čase internetu a objednávok priamo od vydavateľstiev skôr výnimkou, a not. materiály sa väčšinou vyskytujú v špecializovaných oddeleniach kníhkupectiev, prípadne ako fakt špecializované "rochniště" pre hud. vedcov, aranžérov, dirigentov a pod..
Tých "hybridov" kt. majú pomer tovaru tak, ako sme to mali my je vo svete minimum, ale nájdu sa (hlavne v malých mestečkách)..
Osobne tiež radšej rozlišujem hudobniny od hudobných nástrojov, ovšem nerobí mi problém, ak niekto tieto dva pojmy mieša..